Život po stafordsky
Ahoj som Savi. Som dvojročný staford , so svalnatým telom a hnedo až žíhanou farbou - ver mi som fešák. Moja bývalá majiteľka sa volala Laura žili sme spolu v byte ešte aj s mojimi kamošmi yorkshirmi. Moja bývalá majiteľka bola fešanda a otehotnela , vystrájal som ale aj som ju chránil a rozhodla sa ma darovať lebo toho bolo na ňu moc , jasné že sa na ňu nehnevám , mám ju stale veľmi rád. Nadišiel deň D - nová majiteľka. Dúfam že nemá predsudky ako ľudia na internete, že sme krvilačné plemená , bezcitné a iba ubližujeme a zabíjame ak mám hovoriť za seba - chcem byť iba milovaný. Prišla , ona prišla , teplákoch ? Asi sa bojí že ju zašpiním ale ja som čistý , nemá sa čoho báť. Prišiel s ňou aj nejaký pán , verím že tá žena je moja majiteľka. Ovoňal som ju a bola citíť ako , že miluje psov a o viacerých už prišla , verím že budeme najlepší kamoši. Sadli sme si do auta dala si ma pred seba a iba sa na mňa pozerala a usmievala - ja som stale držal poker face proste snažil som sa vyzerať seriózne. Nový dom , nové prostredie - aha dokonca aj fenka. Už sme si na seba zvykli ale poviem vám že ten prvý deň bol zabijak. Prvá noc vnútri , má takú mäkkú postel ale mne sa ešte nechcelo spať - potrebujem sa spoznávať. Objal som ju na znak toho aby sa cítila v bezpečí pri mne. Mám rad svoju majiteľku ale chýbala mi Laura. Spoznal som sa aj s neznámym pánom , o nejaký čas mi Veronika hovorila že je to môj tato ale chvost som nenašiel. Zistil som , že je to nejaká hra a oni sa radi so mnou hrajú , hlavne keď ich pokúšem. Občas všetkým leziem na nervy ale čo už so mnou som hravý a milujúci pes. Majiteľka je vraj po operácii , nerozumiem ale tu šatku v čom má ruku by som naozaj chcel roztrhať , mám pocit že tá šatka jej robí zle. Som dostal vynadané že to sa nesmie, pochopil som a zistil že ma operované rameno , no verili by ste že to nebolo tou šatkou ??Ležal som pri nej a chránil jej to aby sa jej čo najskôr polepšilo , dva krát príjemné to nieje vidieť majiteľku trpieť bolesťou. Na druhý deň operácie sa na mňa skoro ani nepozrela bol som smutný a chodil som ju pozerať dovnútra keď spala ale potom to už bolo v poriadku a boli sme všetci spolu. Dni ubiehali a panička ma cez zimu nechala vnútri pretože som sa vraj klepal ako rezne keď robí nedeľný obed. Vždy mi dala deku alebo paplon do búdy lenže ja som to roztrhal a vtedy je na mňa zlá ale do 5 minút mi povie že som najkrajší pes akého kedy videla a miluje ma - najprv som nechápal ale po čase som zistil že je to niečo skvelé a dobré počuť. Niekedy by si mohla dať pohov keď na toľko objíma - haló veď som práve dojedol, nechcem aby to išlo na teba alebo von. Milujem veľký dvor a slnko, ďakujem.
Mimochodom - mám ťa rád a aj budem.
Z pohľadu mňa
Vždy som túžila mať staforda , mne sa proste tí psy veľmi páčili. Bývalý partner ich odsudzoval že sú škaredí, bojoví - žiadny pes ktorý ti dá veľmi veľa lásky , nieje škaredý. Moj terajší partner miluje tieto druhy psov bullterier je jeho top ale miluje stafov, pitbulov , dobíkov proste všetky tieto milujúce plemená milujeme. Človek mieni , život mení a ostala som na PN kvôli operácii a nastal ten čas - splniť si svoj sen a mať staforda o ničom inom som nemlela iba o ňom a pozerala som bazoš , peňazí som moc nemala a priala som si aby som našla že niekto daruje. Darujem do dobrých rúk krásneho staforda z osobných dôvodov - kto ma lepšie ruky ako človek ktorý miluje toto plemeno a roky po ňom túži ? NAŠLA SOM - nadšenie , arytmia a s vyklepanými rukami som písala Laure že či je to aktuálne. Odpísala že áno a môžem si pre neho prísť. Teraz už je "obor" ale vtedy bol trošku menší - zamilovaná na prvý pohľad. Od Laury som dostala ešte misku , hračky , deku , klietku, granulky a jeho veterinárnu kartičku , bola veľmi milá. Jej podmienka bola aby som jej posielala fotky a keby bol náhodou nejaký problém , vie pomôcť. Zoznámenie s ovčiačkou nedopadlo najlepšie ale zvykli si na seba. Prvá noc - mimo toho že ma zobudil ráno o 6 s tým že mi roztrhal vankúš bola celkom fajn - zvládli sme. Škrabance po celej ruke som tiež zvládla. Po operacii sa Savi tak tešil a skákal že som sa nestíhala uhýbať a ešte k tomu ta bolesť ruky , po dokusaní mojej šatky asi pochopil že ju nemám na ozdobu , bol väčšinu času pri mne ale spať som s ním nemohla kvôli ruke. Časy plynuli a celkom sme si sa na seba zvykali a celá rodina ho prijala aj keď boli aj temné časy - zdolali sme ich a Saviho by som nikdy nedala preč.
Je to najmilujúcejšie plemeno vôbec a veľmi ho milujem.
