Tá čo nás baví/živí

Každý máme svoju prácu , môže byť vysnívaná , môže byt prechodná kým sa dostaneme k tej svojej vysnívanej alebo sme radi že , máme prácu. Povedala som že , práca ta musí baviť inak to nemá zmysel tak zotrvávať tie hodiny a nútiť sa a nebodaj byť v kruhu zlých ľudí odpoved znela "keď sa chceš baviť choď na diskotéku" nemyslím si že, práve túto odpoveď chce počuť napríklad nový zamestnanec , treba ho motivovať a učiť , nemám pravdu ? Úprimne som si nevedela predstaviť prácu v pekárni. Iste , pár chlebov, knediel, žemiel a koláčov som vyrábala keď som pracovala v reštaurácii ale to sa nedá porovnať s tým množstvom ktoré momentálne vyrábajú moje ruky. Táto práca ma baví , baví ma "hrať" sa s cestom a občas sa zasmiať. 

Moja cesta do pekárne

…začala rozhovorom keď som kupovala mäso u mäsiara pani predavačka na mne videla že , som smutná tak sa ma spýtala či mám nejaké trápenia teda ak mi to nevadí. Jasne že, mi to nevadí odpovedala som jej že, hľadám prácu už cez 2 týždne a že , aj ked mám určite zdravotné ťažkosti neviem byť bez pohybu , práce - jej pohotová reakcia bola " videla som že do búdky KPK hľadajú , skúste si zavolať" mnohokrát som jej poďakovala a hneď som hľadala kontakt. Môj prvý rozhovor bol najprv momentálne už s mojim kolegom že mi dá číslo na vedúcu. Po hlase bola príjemná , vysvetlila som jej situáciu že , mám na ďalší deň ešte jeden pohovor a že , keď ma nezoberú hneď budem rada ak môžem prísť - súhlasila. Vôbec som nevedela do ktorých dverí mám vstúpiť veľká brána a vedľa malé dvierka predajne - tak som slušne pozdravila (keby mi vtedy odmerajú tlak tak tlakomer vybuchne) že som si dnes mala prísť vyskúšať pracovať "v obchode alebo do výroby?" No toto bola otázka na ktorú som nevedela odpovedať .. dnes sa na tom schuti zasmejem. Začiatky boli ťažké v oblasti výroby ale všetci sa snažili byť na mňa milí a mať so mnou trpezlivosť - ak to čítate tak Vám ďakujem. 
 Nervózna som bola zo samej seba nešiel mi gúlať chlieb tak ako ostatným ale toto bolo to správne čo ako nováčik chcete počuť - máš ešte čas , prídeš do toho neboj sa , všetci sme sa to učili. Keď prišlo na pletenie vianočiek no to bol boj so samou sebou - tak jednochuché až mi bolo do plaču že mi to nejde ale všetci sa snažili mi to ukazovať každý jeden deň. Ďakujem za začiatky istým ľudom.

Mala som možnosť vyskúšať si predaj

Tak isto to chcelo prvý krát veľa trpezlivosti áno pracovala som s kasou veľa krát ale každá je iná , zvládli sme to.

04.10. Som mala možnosť byť súčasťou aj búdkoveho predaja a nieje to vôbec ľahké. Nie len že, tam je malo placu ale je tam o mnoho viac roboty ako si niektorí myslia že sedíme 6-7 hodín a lúštime krížovky - omyl!

Ešte približne hodinu pred otváraním predajne tam musíš byt ty a rozvozca ktorý ti vyloží bedničky z tovarom - česť tým ktorí pomôžu a dajú ti bedničky bližšie alebo do búdky aby si nemusel/-a ísť pre ne kilometer. Ľahké bedničky sú možno tie s rožkami ale to je asi tak všetko. Pri tejto práci trpí hlavne chrbát tak nezazeraj niekedy na predavačku že 5 minút sedí. Neodsudzujem každého ale nájdu sa takí.. Ja som si napríklad vôbec nemala kedy sadnúť - vyloženie - odkladanie pre zákazníkov - obsluhovanie - dokladanie…

Bol to dobrý deň , mala som našťastie príjemných zákazníkov a spoznala som ďalšiu kolegyňu od nás :) ďakujem za skúsenosť.