Strata svojej druhej polovičky

Predom by som chcela poďakovať čitateľke Alici a aj všetkým ostatným  , ďakujem za to že sa ti články páčia a snaď sa ti bude aj tento.

Každý z nás zažil to, že sme stretli svojhu druhú polovičku , stretneš neznáme dievča píšete si skoro stále , spoznávate sa a všetko je perfektné. Príde na osobné stretnutie , chvíľku sa pred sebou hanbíte ale potom sa rozkecáte a nechcete nič meniť pretože je to perfektné. Roky plynú a vy ste stále ako jedna duša , jedna ruka .. možno toto vyznie ako vzťah ale stále je medzi tým hranica. Čím viac rokov ste spolu tým viac sa bojíte že jedného dňa to skončí , myšlienky sú silnejšie to je tak vždy. 

Najlepšiu kamarátku predstavíte rodine pretože chcete aby bola stále s vami a aby ste sa nemuseli nikdy lúčiť a oddeliť od seba. Každý z nás zažil alebo sa mýlim ?

Potom príde ten deň - nevysvetlený odchod. Nerozumieš , rozmýšlaš a trápiš sa. Môžem za to ja ? Urobila som niečo zlé ?  Všade kam ideš , stále ju vidiš , veď čo by nie ? bola to tvoja polovička , tvoje druhé ja.
Zažila som veľa krát - zažila som to prvý krát na základnej škole , nebola to chyba ani jednej len proste - stredná škola , nový život nebolo by medzi nami žiadne veľké odlúčenie keďže sme bývali v tej istej dedine .. dlhšie som nevidela jej telefónne číslo na displeji , jej správy musela som sa s tým zmieriť že už nepatrím do jej nového života. Druhý krát všetci odsudzovali lebo bola mladšia ale pre mňa bola jediná ktorá mi rozumela , zažili sme spolu všetko dokonca aj jej tehotenstvo a ja som po porôde nemala čas keďže som mala hektickú prácu - možno výhovorky ale aj realita. Posledné správy oboch boli len výčitky - nenapisala si - neodpisala si. Myslím že obe nás to zamrzelo. Ale každá mala svoj život , svoje zmeny. Po rokoch sme si to vysvetlili a porozumeli sme si prečo sa to stalo. 

Niesom na toto nejaký guru  ale vždy si to treba vyrozprávať , vysvetliť , dôvod prečo existuje. Prípadne to čo vás spájalo by vás malo spojiť znova. A pokiaľ nebude reagovať alebo odbáčať od témy je v tom chlapec alebo iná kamarátka ktorá je inakšia ako ty. Vyskúšaj začať kresliť , zájdi si na prechádzky viem že to bude ťažšie ale verím ze sa dáte znova dokopy alebo príde iná-lepšia. Možno som ti nepomohla , možno pomohla sama musíš rozhodnúť.