Pól života za školskou lavicou , neskôr za katedrou. Spomienkový článok o starom otcovi❤️
Dlhšie som rozmýšľala ako vôbec začať , poznáte to máte toľko spomienok s človekom , tak moc že neviete kde začať. Dovolím si tvrdiť že to bol najvýznamnejší muž v mojom živote.
Pól života bol v školskej ľavici aby potom mohol byt za školskou katedrou , svojim povolaním žil. Brával ma ako malú k sebe do školy kde som si čmárala po tabuli a skákala po schodoch , poznali ma jeho kolegovia že som živé dieťa. Neskôr ma učil k počítačom , vedel že s elektrinou , ktorú vyučoval u mňa neuspeje. Bola som denne na počítači aj kym bol v práci , vo voľných minútach sme si spolu aj písali cez ICQ - veľká nostalgia. Pracoval na pántoch v Bratislave, čo už bohužiaľ nefunguje obom nám bolo ľúto keď sme videli v jednom videu aké je to schátrané - sľúbili sme si že spoločne to pôjdeme pozrieť, žiaľ nestihli sme. Takisto sme spoločne chceli vyjsť na Chopok , už ťa tam zoberiem iba digitálne. Na pántoch ma zobral na ruky a dal do mašinky čo bývala pred vchodom keďže som sama nevedela vyliezť a myslím že to bol prvý moment kedy sa zistilo že mám alergiu na bodnutie včelou. Bol to veľmi silný muž a keď bolo toho moc tak bolo vidieť aj slzu. Nebol moc na objatia ale ja som na ňom videla kedy ho potrebuje a vtedy bolo citíť to teplo a lásku dlho tomu nedokázal oponovať. Spomínam aj na moment keď som prišla za ním s tetovaním jeho mena najprv sa nezmohol na slová ale potom z neho vyšlo - " ale ja nemám dlhé á v mene" a neskôr nasledovalo "je to krásne".
Alebo keď ma zobral oproti do bufetu a tým ktorí ma nepoznali ma predstavil "toto je moja dcéra" a ja som len podala ruku " teší ma vnučka Veronika" nasmiali sme sa všetci. Keď mamina kúpila auto tak sa zaparkovalo na dvore a ja s uštipačnými poznámkami som dedka provokovala že dlhší čas nešoféroval " ja ti ukážem že ho odšoferujem po bránku" a tak aj bolo a tiež sme sa dobre nasmiali. Z dokumentov som sa dokonca dozvedela že bol aj veliteľ čaty na vojne. Keď sme sa chystali na oslavu známej z rodiny sa pekne vyfikol - košeľa , kravata , nohavice zavolal si ma aby som mu posúdila outfit " ja viem že som pekný ale ja som pekný aj v teplákoch však ? " nezmohla som sa na poriadny úsmev a slová samozrejme že áno. Kávu musel mať vždy jednu lyžičku , 0 cukor , do polovice horúca voda a trošku studená aby sa dala piť - vždy mal rad všetko horúce od polievky cez hlavné jedlo ale do kávy musel mať studenú vodu. Pri káve sme si povedali možné aj nemožné poprípade sme si púšťali pesničky a hmkali , predpokladám že moja prítomnosť ho ukluďnovala keďže vždy zadriemal. Veľmi rád cestoval keď bol mladší po Amerike , Paríž. Do práce mi volával s pesničkou "i just call to say i love you" aj keď som bola vystresovaná a mala veľa práce toto ma vedelo ukľudniť a spomaliť moj tep na normál. A keď sme sa pohádali , prišla som sa ospravedlniť a jeho slova boli " neviem o čom hovoríš , veď sa nič nestalo" V jeho očiach som videla vernosť a istotu. Vždy bol pozorný a videl že sa zdravotne niečo deje , na seba v zdraví pri sklonku života nedával moc pozor. Raz pri mne sedel na posteli až kým som nezaspala, neskôr sme si to vymenili. Kým som dokončila strednú školu bol mi vždy nápomocný - ja som mu plnila liekarničku a on ma skúšal učivo na ďalší deň. Podporoval na v štúdiu na vysokú školu spoločne sme vyplnali prihlášku ale naskytla sa mi možnosť práce tak som to uprednostnila a povedal "nič si z toho nerob , ešte bude príležitosť"
Nechcel sa fotievať ale keď som povedala “úsmev čislo 5 poprosím” nemal na výber a selfie bolo na svete☺️ “a teraz to dáš na ten fejsbúk?”. Alebo sám od seba povedal “spravme si selfie či ako sa to hovorí” Neskutočné momenty
Keď ho brala sanitka na nosítkach tak som sa ho spýtala že či sa mi vráti v bolestiach a s úsmevom mi povedal že "verím že vrátim" Vrátil sa vymenený človek ale pre mňa rovnaký tak ako som ho poznala.
Možno toto nikoho nebude zaujímať a neprečíta si to , niekoho zase naopak. Píšem tak ako to čítam a spomínam hlavne na to dobré. Slzy sa mi tisnú do oči ale ja viem že tam hore je mu lepšie a dáva na nás pozor.
P.S. I love you -
ako by dedko povedal "i prav jú"