Mnoho lekárskych dverí otvorených, v maloktorých pomohli
Každý z nás si prešiel lekárskymi dverami , hlavne keď nastal pôrod a prišli sme na svet. Neviem či to prebieha presne ako vo filmoch , moc si z toho času nepamätám. Ale určite to začína signálom "RODÍME!" a nový život je na svete , narodíš sa , prípadne si pobudneš chvíľu v inkubátore pretože ti to zdravie nepraje od pár hodín čo si na svete. Na ostatné negatíva radšej nebudeme myslieť. Prebehneš vyšetrenia a ide sa domov s neznámou pani ktorá je ti viac ako blízka. Rastieme a s tým nám pribúdajú bolesti , diagnózy , rôzne vírusy nás napádajú. "Vaša dcéra má ploché nohy, musíme s tým niečo urobiť!" Bum , prvá diagnóza čo si pár rokov na svete a ty vlastne za to nemôžeš - ale keď nebudeš nosiť ortopedické vložky budeš mať zlý vývin chrbtice a iné. Bububu strašiaky.
Prvé okuliare - POMOC, nepáčili sa mi preto som ich zahodila - mamine som sa s tým priznala až neskôr , vraj o tom vedela že ich nemám v šuplíku odložené. Doplatila som na o približne 9 rokov a doteraz - je to zabijak , dobrá rada nad zlato noste okuliare a hlavne keď sú tak drahé a oči sú zrkadlom zdravia. Druhá alebo tretia návšteva nemocnice - vysunutá platnička. 10 dní v bolestiach na infúziách, rehabilitácie - poznáme každý brrr , prvá magnetická rezonancia - tunel ktorý vydáva smiešne zvuky z ktorých si po čase zložíš vlastnú symfóniu pretože cez tie sluchádla to aj tak počuješ. Nastala vizita - slečna , tu prečo leží? Sestrička odpovedala - slečna ma skoliózu … no a zo mňa vyhrklo že mám vysunutú platničku , všetci sme sa zasmiali ja cez slzičku od bolesti. Nastali moje ďalšie lekárske dvere - psychiater. Mamine sa nezdalo ako sa správam, že som bez života , že či by sa nenašli nejaké lieky na zlepšenie nálady - Fevarin , dobrotka ani som nevedela že ma boli nejaký chrbát. O dva týždne kontrola - že či mi lieky nevysadí pretože som veselá - nech ich dcéra doberie a stačí. Moja druhá návšteva nemocnice na JIS-neúmyselná kombinácia liekov , nevedela som pohnúť telom 3 dni a výsledok - domýšľavosť. Moja dôvera v lekárov klesla a do toho ma bolel stále ten chrbát ! Prvá operácia - akútny zápal slepého čreva - mala som na sebe 2 mikiny (v 30 stupňovým horúčavách) nevedela som o sebe , o tých čo boli v čakárni alebo v ambulancii, iba som sa zobudila s tromi štichmi na bruchu , dvomi kanylami v rukách a nejakými prísavkami na hrudi (už viem že je to EKG) "ŽIJEM!" kontrolovali mi potrebu a stravu - to boli pre mňa novinky. Postupom času som "pár" krát navštívila nemocnicu Kramáre a získavala som "ocenenia" menom diagnózy , na Kramároch ma poznali a spoznala som pár skvelých ľudí s ktorými sme si ten čas spríjemňovali, v Trnave som sa zdržala iba chvíľu - stačila operácia , piesok v obličkách a JIS, kožné oddelenie, pohotovosť - ďakujem za trpezlivosť maminy a Moniky. Svoje som si odbila aj keď prišiel ten strašiak menom REUMA ..keď som vkročila do veku 18 , decká reumatologička ukončila kontakt a teraz ? Mám byt sledovaná ? Nemám byť ? V Bratislave som aj ostala a som neskutočne rada že sa nájdu svetlé výnimky doktorov ktorí nepovedia - ste mladá , dovidenia. Svoju detskú lekárku pre ktorú som bola obézna pri každom zdravotnom probléme som vymenila , nemôžem povedať že za tie roky nepomohla ale svoju terajšiu obdivujem viac a najviac sa mi páčila reakcia keď som jej k dvojročnému "výročiu" čokoládu a povedala som jej že to je hlavne za jej trpezlivosť somnou. Po 6 operáciách ,10 alergiach na magnetickej rezonancii si pospím chvíľu , žijem , smejem sa , pracujem a pracujem hlavne na sebe.
Viem že ľudia sú omnoho horšie na tom - onkologické ochorenia , embólia pľúc a podobne..
Týmto príbehom som chcela trochu aj pobaviť a zároveň povedať , že stale existujú ľudia ktorí vám pomôžu a je ich veľmi málo.
Majme trpezlivosť s ľuďmi s bolesťami , veľa krát je to nepríjemné , je to ako klbko bavlny ktoré sa rozmotáva a naša trpezlivosť dá to klbko naspäť ako bolo , v celku.
