Hobby ktoré som z nedostatku voľného času opustila

Nerozlučná dvojica sa zmenila na to, že mi môj digitálny parťák leží na polici. 

Stretli sme sa tam partička rôznej vekovej kategórie za tým istým účelom - naučiť sa viac o foto svete , naučiť sa správne fotografovať. Pojmy ako macro fotografia ,ISO, ohnisková vzdialenosť,.. boli pre mna úplna španielska dedina (dnes už naštastie nie aj keď by sa mi to po tým rokoch patrilo oprášiť) Starý otec kvôli tejto príležitosti kúpil digitálny mini fotoaparát zn Canon (nazývaný kompakt) keď si dnes na to spomeniem tak s úsmevom. Okrem toho že som ho nosila na krúžok tak som sa ho snažila použivať aj doma a vytvárať snímky , neskôr sme si ich ukazovali a hovorili si aké chyby sme spravili , čo treba doladiť. Naozaj ma to bavilo , chodili sme do prírody, na prechádzky, fotili v ateliéri. Po skončení základnej školy sme maloktorí ostali v kontakte ale to neprekážalo v pokračovaní svojho hobby.
Na vianoce mi starý otec prispel na zrkadlovku zn Canon to boli pocity , to bola krása , oveľa väčší fotoaparát ako kompakt ktorý som roky používala. Fotografovala som moje kamarátky, sestru, ľudí na oslave  a pácilo sa im to aj výsledok aj čas strávený pred objektívom a bavilo ma to chcela som to rozprúdiť ďalej lenže som nemala trpezlivosť , dlhšie sa nikto neozýval a ja som už potom nemala čas kvoli práci v ktorej som trávila viac času ako bolo zdravé. Najviac som sa aj tak zameriavala na detailnú fotografiu a fotografiu prírody. Páčil sa mi ten zápal a tá vášeň , verím sa to objaví znova a už to nevymizne.
 Fotografovanie nieje len obyčajný cvak , je to omnoho viac práce za objektívom ako si niektorí myslia.
Páči sa ti moja tvorba ?  :-)